Ivan Páleník: Na bezbariérové zásahy niekedy stačí empatia, či trochu sedliackeho rozumu

Je pre nás potešením predstaviť vám Iva Páleníka, vždy pozitívne naladeného vozičkára – aktivistu, motivátora a zakladateľa občianskeho združenia go-ok, ktoré sa snaží šíriť osvetu a tvoriť lepší svet v oblasti bezbariérovosti. So svojím šikovným tímom dobrovoľníkov sú dnes autormi mnohých projektov, podporujúcich komunitu ľudí s postihnutím. Viac o projektoch, o svojom nadšení pre prácu, ale aj o tom, čomu sa Ivan rád venuje, keď práve nepracuje, sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Ivan Páleník. FOTO - I. P.
Ivan Páleník. FOTO – I. P.

 

Ivo, prezraď nám, kde vznikol nápad o založení občianskeho združenia go-ok? Čo je jeho hlavným cieľom a komu pomáha?

Značka go-ok vznikla pred 8 rokmi ako reakcia ľudí so zdravotným znevýhodnením na situáciu bariérovosti na Slovensku – „go” je ísť a „ok” znamená v pohode. Mali sme potrebu mentorovať objekty inak, ako to bolo zaužívané z mnohých neúspešných pokusov, ktoré vychádzali z hodnotenia a „farbičkovania” na červené a zelené. My sme nehodnotili, ale objekt zmapovali fyzikálne (merateľné šírky priechodov a výšky prekážok) a každý si ho na stránke go-ok vyfiltroval podľa svojho profilu – podľa zdravotného obmedzenia. Vychádzali sme z toho, že nikto nemá právo hovoriť: toto je neprístupný objekt, naopak plne prístupná budova. Každý postihnutý človek, dokonca aj každý vozičkár, dokáže prekonať iné bariéry.  A to je fungujúci systém.

Vytvoril si celosvetovú aplikáciu parking4disabled, vďaka ktorej vieme vyhľadať vyhradené parkovacie miesta pre vozičkárov. O jej potrebe snáď ani nemusíme polemizovať. Je však dôležitá súčinnosť užívateľov aplikácie, ktorí jej obsah sami budujú. Sú užívatelia aktívne prispievajúci alebo skôr pasívne vyhľadávajú informácie, ktoré aplikácia ponúka? Aká je vízia aplikácie do budúcna?

parking4disabled

Touto otázkou mi nahrávaš. Monitoring prístupnosti sa síce osvedčil z hľadiska funkčnosti, ale vzhľadom na nepopulárnosť spojenú s meraním, presviedčaním prevádzkarov, vlastníckymi právami a  ochranou osobných údajov (a pod.), to nešlo. A potom tu bol paradoxne nezáujem také niečo robiť zo strany užívateľov alebo verejnosti. Nie je to proste Instagram, kde sa ľudia radi fotia. Museli sme vymyslieť jednoduchšiu alternatívu, čím vlastne verejné vyhradené parkovacie miesta pre zdravotne  znevýhodnených sú. To už predsalen treba menej námahy, ktorou je iba odfotografovanie verejného vyhradeného parkovacieho miesta cez aplikáciu parking4disabled. Takto odfotené miesto sa jednoducho dostane do navigátora aplikácie, ktorá pomáha zdravotne znevýhodneným – motoristom. Aby sme to však ešte viac spopulárnili, vymysleli sme desktopovú hru www.kamstatosom.sk, ktorú vás pozývame hrať.

Poslednú dobu sa naplno venuješ tvorbe a budovaniu internetového obchodu HendiKup.sk. Postupne sa dostáva do povedomia, my by sme však radi vedeli o tomto projekte viac.

Dovolím si tvrdiť, že sme vytvorili jeden z najunikátnejších e-shopov na Slovensku – HendiKup. Jeho jedinečnosť je daná kvalitou výrobkov, no hlavne osobitou prezentáciou výrobcov, ktorými sú ľudia so zdravotným postihnutím. Chceme predstaviť šikovnosť tejto komunity, ktorú dôverne poznáme, a dať jej možnosť prezentovať sa cez svoj jedinečný výrobok/know-how, vďaka inšpiratívnemu portfóliu. Výnimočnosť nášho e-shopu tiež spočíva hlavne v prístupe – ku každému individuálne a maximálne svedomito. Najdôležitejší a najpodstatnejší je teda človek, autor umeleckého či remeselníckeho produktu alebo poskytovateľ danej služby. HendiKup je výnimočný práve tým, že nie je len obyčajným e-shopom, kde často ani len netušíte, kto je autorom výrobku, ktorý kupujete. Vychádzame z presne opačného princípu. V našom e-shope nájdete predovšetkým príbehy jednotlivých predajcov, ako aj dôvody, prečo sa stali súčasťou nášho obchodu. A pre návštevníkov portálu budú možno práve tieto informácie impulzom, aby sa rozhodli pre kúpu práve ich diela alebo služby. Koniec koncov, ťažko opisovať – presvedčte sa sami na www.hendikup.sk. A ešte niečo musím prezradiť čitateľom, že nepostrádateľným členom dobrovoľníckeho tímu si tiež ty – Martin Rybarčák, bez ktorého (a ktorých) by sme toto všetko nemohli robiť. Takže touto cestou Ti ďakujeme.

HendiKup.sk | eshop podporujúci komunitu šikovných ZŤP
HendiKup.sk | eshop podporujúci komunitu šikovných ZŤP

Dalo by sa povedať, že si tak trochu workoholik. Určite však aj ty rád oddychuješ a tak čerpáš energiu do svojich ďalších projektov. Ako najradšej tráviš svoj voľný čas? Čo robíš, keď práve nepracuješ?

Uf no, voľný čas… Ale áno, i ten je. Naordinoval som si ho povinne. Po skúsenosti, keď som sa dotkol vyhorenia. Teraz sa snažím prepínať medzi prácou a súkromím, ktoré som si začal viac vážiť, detto čas a ľudí, ktorí neodoberajú energiu. Z projektov sa sústreďujem popravde najviac na HendiKup (čo je tiež istým spôsobom relax, keďže ma napĺňa). Sem-tam si pospíkrujem, keď ma zavolajú na školu, do firmy, na akciu, alebo pomudrujem na mestských zásahoch ako “aktivista”.  Rád som v meste, ale i na samote – podľa nálady. Dobré víno a jedlo, priatelia, party, techno, house, ale i čas pre seba.  No a festivaly a koncerty. Tie s priateľkou veru môžeme.

Ivo Páleník počas projektu „Ulica pre všetkých“. FOTO - Ján Mýtny
Ivo Páleník počas projektu „Ulica pre všetkých“. FOTO – Ján Mýtny

Ako vnímaš bezbariérovosť na Slovensku? Myslíš si, že sa situácia v tomto smere na Slovensku zlepšuje?

Častá otázka ktorú dostávam. Zlepšuje sa to, ale trvá to. A ja som netrpezlivý, lebo na veľa zásahov netreba peniaze, či zložité technické riešenia. Stačí empatia, či trochu sedliackeho rozumu. Ale hlavne tá empatia, tá Slovákom žiaľ chýba.

Navštívil si mnohé zaujímavé krajiny v zahraničí. Mohol by si porovnať bezbariérovosť so Slovenskom? Ktorá krajina je z tvojho pohľadu najpriaznivejšia pre život s vozíkom?

Jednoznačne severské krajiny vedú. Asi Švédsko a Holandsko. Už som niekde spomínal – cítil som sa tam skoro ako “neviditeľný”. Nikto mi nechcel zbytočne pomáhať, nebol som stredobodom pozornosti, neviedol som stupídne zdvorilostné frázy o zdravotnom postihnutí, nepočul som výhovorky ako sa to nedá. Nebolo treba. Bol som rovnocenným človekom a mal som presne tie isté možnosti a príležitosti ako ostatní. Preto vravím, že by mali ľudia cestovať, videli by si ďalej ako na špičku nosa a mali by si brať z niektorých krajín príklad, ako sa k sebe správať. A to nie len ku zdravotne znevýhodneným alebo diverzitám.

Ivo, tí, ktorí ťa poznajú vedia, že ťa nikdy neopúšťa humor, z ničoho si nerobíš ťažkú hlavu a všetko zvládaš s úsmevom na tvári. Prezraď nám svoj tajný recept na elixír pozitívnej nálady.

Aaaale robím si ťažkú hlavu. Štve ma ľudská hlúposť a egoizmus, spomínaná nevraživosť. Humor síce u mňa nie je maska, ale dá sa s tým pracovať, čo ma baví. Všetko ide ľahšie. Využívam to na úradoch a vo vypätých situáciách 😀 Mnohí ma za to nenávidia 🙂

Je niečo, čo by si chcel našim čitateľom odkázať? Alebo je niečo, na čo sme sa neopýtali a ty by si to rád spomenul?

Asi len to, že by mali byť vnímaví, kreatívni, aby niečo robili a neopúšťali sa na zbytočnostiach. Mám túžbu patriť do silnej komunity zdravotne postihnutých, čo niečo dokázali, a majú už v spoločnosti silné slovo a postavenie. Veď i preto sa venujem tomu, čo spomínam. Tak možno výzva na záver, nech sa pozrú na naše projekty go-ok alebo HendiKup a ak sa v niečom vidia, nech sa nám neváhajú ozvať (napr. na ahoj@hendikup.sk)

Ďakujeme za inšpiratívny rozhovor a prajeme ti veľa energie do života a mnoho kreatívnych nápadov do ďalších projektov.

Brázdim cesty na svojom elektrickom vozíku a všímam si aj tie najmenšie detaily v bezbariérovosti.

Zdieľat na: